V krátkosti niečo o mne...

Po skončení základnej školy som študoval na gymnáziu Janka Jesenského v Bánovciach nad Bebravou . Po úspešnej maturite v roku 2001 som ešte skúšal využiť svoje študentské schopnosti na SPU v Nitre , odbor Záhradná a krajinná architektúra, ale neúspešne.
Na konci roka 2002 som nastúpil na výkon civilnej služby v Topoľčanoch. V tomto období som “pričuchol“ k dymu kováčskej vyhne a vo voľných chvíľach som sa tomuto nádhernému remeslu neustále venoval.

Veľmi mi pomohol môj otec a kamarát dizajnér Róbert Sender, ktorí mi pomohli dovybavit si dielnu , umeleckí kováči František Chudoba a Emil Šomrák, ktorí ma usmernili . Moja dráha kováča amatéra začala u pána Šomráka a práve u neho zaznelo slovo damascénska oceľ . Neskôr mi Robo Sender ukázal damašok od Kremnického majstra Vladimíra Puliša , no a odvtedy som neprestajne hľadal , vypytoval sa a skúšal.

 

Prvé podarené kúsky sa dostavili onedlho, ale keďže to boli len malé pokusy , na čepeľ to nestačilo.

Potom nastúpil menší útlm a nastala fáza teoretického damaškovania . Materiály , technológia a výsledné spracovanie. Popri práci som si dával dokopy informácie , sem tam niečo vyskúšal a až koncom roka 2006 sa mi podarila prvá “ozajstná“ damašková čepeľ zložená zo štyroch prútov naskladaných nad seba . Bola to radosť nevýslovná ... :))

 

 

Dá sa povedať, že nože vyrábam od roku 2006 , spočiatku to bolo skor hobby , no postupom času to prerástlo až do profesie . V roku 2009 som sa zúčastnil prvých nožiarských výstav . Na Bratislavskej asociačnej výstave 20.12.2009 som bol zvolený , na základe podanej prihlášky, za riadneho člena Slovenskej asociácie nožiarov. Pokladám to za svoj najvačší úspech a je to pre mňa veľká česť .

Momentálne sa snažím venovať aj kováčskemu remeslu , no keďže spokojných zákazníkov na nože pribúda , neostáva veľa času na toto nádherné remeslo a pomaly ustupuje do pozadia ...
Veľmi ma mrzí, že som sa už pri výbere strednej školy nerozhodol práve pre toto remeslo, ktoré je síce náročné , ale zato ako som už spomenul nádherné a má pre mňa stále a dúfam že aj bude mať veľké čaro.
Počas práce som prišiel na to, že skúsenosťi a prax , ktoré odovzdávajú majstri tohoto remesla svojim učňom sa veru veľmi ťažko nadobúdajú samému , preto sa chcem týmto poďakovať všetkým majstrom čierneho remesla, ktorí boli a stále sú ochotní odovzdávať svoje skúsenosti svojím následovníkom a tým napomáhať k udržaniu a rozvoju kováčskeho remesla ...